Červené Veltlínske z Wagramu a Orange wine zo Strekova

Posted by máj 16, 2014 Uncategorized No Comments
007

Jozef Fritz je jeden z mála vinárov,ktorý má ambície na to,aby bol vo svojom regióne(a aj v celom Rakúsku)výnimočným a úspešným. Sám som si predstavoval staršieho pána,ktorý ma už nebude mat čím ohúriť.V rámci posádky máme niečo prechutnané z jeho portfólia vín a tak sme vedeli, do čoho ideme. Prekvapil nás mlado vyzerajúci, usmievavý a pohodový chlapík. Previedol nás výrobou – ako je zvykom na začiatok – a začalo sa pomaly degustovať. Ochutnali sme cca 20 vzoriek.

Prevládali vína z ročníka 2013.Na moju otázku aký to bol rok, povedal,  že zrážok mali požehnane. Našťastie to prinieslo vyššiu aciditu,čo je pre biele vína z Wagramu potrebné. Zároveň však priznal,že červené budú problém. Začali sme zelenými Veltlínmi a predpokladal som,že v regióne a nakoniec aj v celej krajine je to odroda číslo jeden.  Mýlil som sa. Jozef Fritz je totiž milovníkom a odborníkom na Veltlínske,ale červené. Roter veltliner je starou odrodou,ktorá sa vyskytuje v Európe len okrajovo,no vo Wagramských vinohradoch je jej viac ako dosť.Chutnali sme ich presne päť a každý bol niečím zaujímavý. Mladý,kupážovaný z viacerých vinohradov,bol s najvyššou kyselinkou zároveň aj najsviežejším vínom.Za ním nasledoval tzv.“single vineyard“ a z pohára sa šírila vôňa vlhkého kamenia s náznakom slaného tónu,ktorý sa podľa očakávania objavil aj v dochuti. Steinberg je vo vyššej polohe a vápencovo-tufové podložie dáva fantastické vína.  Z tohoto vinohradu bola aj ďalšia vzorka,ale tentokrát z ročníka 2012,ktorá zrela v bariku a fľašovala sa až v novembri nasledujúci rok. Sud urobil svoje a ovocnejší charakter sa prejavil ako vo vôňi,tak v chuti aj v dochuti. Silné telo sprevádzala chuť prezretej marhuľky,čerešne a to všetko v jemnom opare vanilky s krásnou dlhou kyselinkou a minerálnou stopou. Úžasné. Keď sa však zdalo,že tento skvost len tak niečo neprekoná,prišiel na rad ročník 2009,utkaný rovnakým štichom. Barik sa tu prejavuje ešte výraznejšie a na konci nosa pripomína až jemný popolček,víno je ramenaté,v chuti nasladle po žltých melónoch a vytvára na tvári úsmev. Jozef sa smeje a prezrádza,že fľaša je otvorená 11-ty deň.V ruke drží ošumelú magnumku,nalieva nám Roter z ročníka 2005 a o dlhej životnosti tejto odrody niet žiadnych pochýb. Víno si po 9tich rokoch drží odrodový charakter,ovocnosť,kyselinu,mineralitu,všetko. Zoznámenie s Roter veltliner bolo naozaj prekvapujúce a poučné a treba povedať,že dôležitým elementom je aj starostlivosť rodiny Fritz o vinohrady a následne kvalitná surovina pre výrobu. To sa prejavilo aj pri ochutnávaní zelených Veltlínov,Tramínov,Rizlingov,Chardonnay či bieleho Burgundu. Okrajovou produkciou sú tu potom červené vína,ktoré zrejú striktne reduktívnym spôsobom a sudy vo vinárstve sa používajú výhradne na zrenie bielych vín.Prekvapilo mladé rosé z odrody Zweigeltrebe a Pinot noir z ročníka 2009,ktorý vyvolal obdiv a malinovo-animálnym štýlom pripomínal tie lepšie kúsky z Burgundska. Špecialitkou na záver bol tzv.“orange wine“ z odrody, ako inak,Roter veltliner.Víno zrelo 6 mesiacov(!)na šupkách(samozrejme bez prístupu kyslíka),čo sa prejavilo na trieslovinách aj plnosti vína a za tento kúsok by sa nemusel hanbiť asi žiaden autentista.Po ochutnávke nás Jozef s manželkou ešte pozvali na večeru do útulného penziónu s fantastickou,typicky rakúskou kuchyňou a dal nám ochutnať aj okolitých vinárov,medzi ktorými neexistuje najmenšia rivalita,priam naopak. Do Wagramu sa určite vrátim.

Po kratšom spánku sme ráno vyrazili smer Strekov,kde nás už čakal mnohými označovaný ako kontroverzný,možno trochu uletený vinár Tibor Melecsky. Bol spoluzakladateľom vinárstva Strekov 1075,neskôr sa osamostanil,aby mohol dorábať víno úplne podľa svojich predstáv.Tak,či onak,v oboch prípadoch sa jedná o prírode verné vína,s minimálnym ľudským zásahom ako vo vinohrade,tak aj v pivnici.V Tiborovom prípade ide o naozaj divoko kvasené vína,ktoré necháva na šupkách aj zopár mesiacov a sú nesírené. Svetový názov “orange wine“ je mu však už trochu tesný a tak sme to s úsmevom spoločne premenovali na “amber wine“, čomu zodpovedala aj jeho jantárová farba,v maďarčine dokonca foneticky ľudské víno,čo sa mi páči ešte viac.V malebnej pivničke sme ochutnali tri druhy Veltlínu,Rízling vlašský,Frankovky,Svätovavrinec,Pinot noir,dokonca aj Sauvignon,čo je v tomto kraji pre mňa novinkou,ale budiž. Začali sme mladým Veltlínom z ročníka 2013,ktorý bol prekvapujúco svieži, ľahký, dokonca s náznakmi citrusov,čo bolo v tomto štýle pre mňa mimoriadne prekvapivé. Zreje v 200 litrovom sude a má ešte pred sebou dlhú cestu. To ten ďalší kvasí v tristovke a bolo to cítiť najmä v telnatosti,takej ucelenosti vína. Prejavila sa aj výraznejšia trieslovina,čo je pre biele vína,dorábané “červenou“ metódou,úplne typickým javom. Jemne zadymená drevina sa objaví ako primárny faktor,po chvíli sa však stráca a z pohára sa valí vôňa prezretého hrozna.Na podnebí pekný tanín pripomínajúci zelený čaj,    v dochuti príjemná horčinka a dlhý dojazd. Vzápätí komparujeme s ročníkom 2012,ktorý pôsobí najsilnejšie a najkompaktibilnejšie. Vysoká ovocnosť, šťavnatosť maslovej hrušky,vyzretosť vína. Skvelé! Na rad prichádza Sauvignon,jemne doliaty Veltlínom,tak som sám zvedavý,či to vo finále uvedie ako kupáž alebo monovarietálnu záležitosť. Každopádne pre mňa veľké prekvapenie,pretože vo víne poznať stopy odrodovosti,aj keď len veľmi okrajovo.Je potrebné  dodať,že jednotlivé znaky odrôd sa pri takto dorábaných vínach hľadajú márne. Čerstvé bylinky po chvíli valcuje zrelá broskyňa a nesmierne silná trieslovina. Hrozno bolo pravdepodobne krásne prezreté,cítiť nie úplne suchý charakter. Ďalším zaujímavým experimentom bolo Svätovavrinecké 2013,ktoré nakvášalo zo 100%(!) obsahom strapín. Počul a videl som už kdečo,ale tu som naozaj zbystril.V pivničnom svetle sa farba vína javila ako slabočervená,až ružovkastá. Strapiny pravdepodobne stiahli na kolóre,zato prejavili sa v chuti a to v podobe silných tanínov,ktoré v kombinácii s animálnejším,plnším charakterom Svätovavrinca tvorili príjemnú kombináciu. Uvidíme o rok. Ak sa ktoréhokoľvek vinohradníka alebo vinára opýtate,ktorá je najtypickejšia odroda pre Strekovský región,pravdepodobne odpovie,že Frankovka modrá. Tá Melecskyho z ročníka 2013 bola ešte trošku tvrdá,ale tieto vína naozaj potrebujú dlho zrieť. Na jazyku trošku zaperlila,ešte pracuje,ale potenciál osobne vidím obrovský. Neskutočný temperament,svalnatosť,veľmi vysoká ovocnosť a paradoxne nižšie taníny ako pri bielych vínach. To už ale Tibor heverom naťahuje Frankovku 2012 a tu je už jasná forma,do akej sa dostane aj tá ešte mladá.Po ľahkom krúživom pohybe sa ukáže olejnatosť,lenivosť v pohári,po pričuchnutí čierna ríbezľa ako prím,ktorá sa po minútach mení na ríbezľu jemnejšiu,červenú. Pôsobí pevnejšie,zároveň hladšie a stabilnejšie. Prechádzame na Pinot noir,opäť najskôr ročník 2013,ktorý sa javí veľmi kostrbato a nepokojne. Z pohára sa aromatika ťahá takisto ťažko a na jazyku je ešte tvrdé. Na túto odrodu je ale taktiež priskoro ju hodnotiť a tak radšej čakáme,aká bude 2012tka.Nedokážem si predstaviť lepší záver,aj keď ono to finále ešte tak úplne nebolo. Strekovské Pinoty sú očarujúce,vášnivé,plné života,zároveň trošku drzé,pejoratívne,divoké,ale hlavne plné energie a garantujem,že jediný dúšok dokáže zmeniť pohľad na celý svet. Vytvára úsmev od ucha k uchu a to je jedinečný dar vína. Usmievam sa ako po prvom bozku a dávam Tiborovi “pašáka“ po pleci,zaslúži si to. Po krátkej návšteve zámku v Rubáňi,kde prebieha práve výstavba nového vinárstva,sa vraciame do Strekova ochutnať Rizling vlašský 2012 z dieľne Melecsky. Bez tohoto by nás nakoniec domov ani nepustil. Ochutnávame už však pred hajlokom,na stojáka a keďže vlašák už chytá fľašovú zrelosť, máme možnosť nasýtiť aj oko. Oranžová v pravom zmysle slova. Na otázku,ako sa dá takéto niečo dokázať,Tibor odpovedá “ale veď ja som neurobil nič“. Pozbieral,pošliapal a zbytok zariadila príroda. Takáto koncentrácia hrozna vo vôni aj v chuti,to sa len tak nevidí a na jazyku to pripomína skôr suchý mušt s mäkkou trieslovinou a s tak dlhou dochuťou sa nechce stratiť z povedomia. Človek začína mať pocit,že to už vari nie je ani víno,ale verím že práve takto kedysi muselo chutiť a vyzerať. Chválime a držíme palce,možno aj toto je budúcnosť vinohradníctva u nás.